ROTAVÍRUSOVÉ OCHORENIE HOLUBOV
Vložené 27.09.2020
Rotavírusové ochorenia človeka i zvierat sú známe už veľa rokov, práve tak i známy fenomén v mikrobiológii, že priebeh rotavírusovej infekcie je často komplikovaný enteropatogénnymi kmeňmi baktérie Escherichia coli.
Etiológia
Toto ochorenie vyvoláva rotavírus, ktorý patrí do čeľade Retroviridae (RNA – vírusy). Rotavírus je pomerne odolný vo vonkajšom prostredí. Nízke teploty i pod bodom mrazu ho spoľahlivo konzervujú (i mínus 70 stupňov Celzia). Citlivý je na kyslé prostredie.
Holub uhynutý na rotavirózu holubov v stave marazmu (atrofia prsnej svaloviny).
Prenos a klinické príznaky
Prenáša sa vzájomným kontaktom medzi holubmi, tzn. vzduchom (aerogénne), kontaminovanou vodou, krmivom (ak choré holuby krmivo vyvrátia a iné ho zožerú). Inkubačná doba je dva až štyri dni. Po nakazení nastupujú také klinické príznaky ako zvracanie, hlienovo-vodnaté hnačky žltozelenej až tmavozelenej farby. U holubov následne pozorujeme nechutenstvo a paradoxne i znížený príjem vody. Holuby majú našuchorené perie, nemajú chuť lietať a strácajú záujem o okolie. O päť až sedem dní po prekonanej viróze môžeme pozorovať zvýšený apetít a veľmi rýchlu rekonvalescenciu, 14 dní po prekonanej chorobe poštové holuby sú schopné sa dobre presadzovať na pretekoch. Treba však spomenúť, že toto ochorenie postihuje zvlášť mladé holuby, najčastejšie do 16 mesiacov veku. U holubov, ktoré prekonali ochorenie sa znova nestretávame s prepuknutím nových klinických príznakov.
Po nakazení holubov, klinické príznaky (zvracanie, hnačky) prejavuje asi 35 až 45 % holubov v chove. Úhyn predstavuje asi 5 % holubov, v zanedbaných chovoch podstatne viac, pretože toto ochorenie môžu komplikovať iné etiologické agensy: E. coli, kokcídie, salmonela... V dôsledku dehydratácie a zastaveného príjmu krmiva, prichádza k výraznej atrofii prsného svalu. Holuby pred uhynutím sú tak slabé, že nedokážu sa udržať na sedačkách a preto posedávajú na podlahe holubníka (v kúte). U holubov pred uhynutím pozorujeme rýchle dýchanie (tachypnoe).
Pri pitve je zrejmý zápal tenkého čreva a dystrofické až nekrotické zmeny na pečeni.
Zápal čriev (enteritída) pri rotaviróze.
Diagnóza
Diagnóza sa stanovuje vo veterinárnom laboratóriu, najčastejšie metódou PCR. Potvrdenie diagnózy môžeme doplniť patologickým vyšetrením (pitvou).
Terapia
Vzhľadom k tomu, že toto ochorenie je vírusového pôvodu, špecifický liek doposiaľ neexistuje. Môžeme však zmierniť priebeh, aplikáciou sulfonamidov – aby sme potlačili sekundárnu mikroflóru (Sulfacox T sol.)
Profylaxia
Jedinou ochranou proti tomuto je použitie špecifickej vakcíny.
MVDr. Miloslav Struhár
Chovateľ 11/2018
